Starostlivosť o fasádu

publikované 16.1.2019

Problematika

V ostatnom období sa čoraz častejšie vlastníci alebo správcovia budov, domov a bytov stretávajú s potrebou okamžite a operatívne riešiť výskyt mikroorganizmov na zateplení. Ide o usadeniny cyanobaktérií a rias, ktoré v symbióze s mikromycétami kolonizujú povrchy ETICS. 

  • každá fasáda postupom času bledne a usadzujú sa na nej nečistoty z okolia- prach alebo smog. Mimoriadne náchylné na znečistenie sú hlavne presklenné plochy. Ďalej by sme mali častejšie venovať pozornosť zateplenej fasáde približne raz za 3 až 5 rokov. Inak dochádza ku skracovaniu životnosti celého zatepľovacieho systému.
  • Pozornosť je ale potrebné fasáde venovať vždy. Za optimálnu frekvenciu údržby sa udáva asi každých 5 až 8 rokov. Ak fasádu nevyčistíte, časom sa na stenách okrem špiny začnú usadzovať aj machy, riasy alebo plesne, čo v konečnom dôsledku napomôže aj k vytvoreniu nepriaznivého mikroklimatu vo vnútry objektu.

Máte špinavú fasádu ?

Riešenie

Keď už poznáme problematiku, je potrebné si povedať ako a čím fasádu vyčistiť. Samozrejme je dôležité brať do úvahy fakt, v akom rozsahu je fasáda znečistená.

  • Malé znečistenie- fasádu môžete vyčistiť aj jednoducho na sucho. To znamená že nečistoty môžete zmiesť. Napríklad pavučiny. Ide o veľmi jednoduché riešenie, ktoré si nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie.
  • Stredné znečistenie- ďalší spôsob ako vyčistiť fasádu je tzv. mokrý spôsob. Ide o pracné no veľa krát efektívne riešenie. Jediné čo budete potrebovať je kefa a demineralizovaná voda, ktorá na seba neviaže nečistoty. Do vody sa doporučuje pridať obyčajný prípravok na umývanie riadu. Samozrejme môžete použit vysokotlakový čistič ak je to možné. Prúd vody je veľmi účinný pomocník pri boji s nečistotami. Avšak, vzhľadom k vysokému tlaku ( bežné vapky 100 až 160 bar) sa hodí skôr na fasády vytvorené z pevnejšíeho materiálu. Tie mäkšie by ste mohli veľmi ľahko zničiť. Ak sa rozhodnete použiť vapku, snažte sa trysku držať cca 15 až 20 cm od steny. 
  • Silné znečistenie- v prípade že sa na fasáde vytvoril zelený povlak (riasy) alebo plesne - mikroorganizmy, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Na trhu je niekoľko prípravkov ktoré si môžete bežne zakúpiť. Sľubujú Vám 100% zahubenie mikroorganizmov. Z našej vlastnej skúsenosti vieme, že to tak nieje. Takéto znečistenie si vyžaduje odborný technologický postup a kvalitnú chémiu.

Ako ošetriť fasádu po vyčistení ?

Ak fasáda stratila hydrofobizačnú schopnosť, alebo vybledla farba pôsobením UV žiarenia, v tom prípade najlepším spôsobom ako ju zrenovovať je nový fasádny náter. Hydrofobizačné prípravky sa v praxi neosvedčili. Ak sa fasáda čistila z dôvodu napadnutia mikroorganizmami, a nie je potrebný nový fasádny náter, odporúčame steny ošetriť prípravkom ktorý zabraňuje vzniku machu a rias.

Pomerne univerzálny je plastoelastomerický náter, ktorý poskytuje veľmi dobrú odolnosť ošetreného povrchu pred UV žiarením, a tým zabráni vyblednutiu farby. 

Na omietku a betón sa hodí impregnačný náter. Drevenú fasádu môžete ošetriť aspoň základnou vrstvou v podobe oleja. Ďalej môžete drevo chrániť aplikovaním náterov s UV filtrom, k tomuto účelu sa predávajú špeciálne lazury. Ak by sme tento typ fasády neošetrili, v našich podmienkach by sme jej významne skrátili životnosť.


Likvidácia mikroorganizmov na zateplenej fasáde

Prejavy a dôsledky biokorózie ETICS sú rozmanité. Prejavujú sa ako farebné škvrny v podobe zelených pásov, fľakov a povlakov na celých plochách fasád alebo ako lokálne čierne a sivé útvary v okolí okenných otvorov, parapetov, vetracích mriežok a iných priestupov. Spolupodieľajú sa na nich environmentálne faktory v súčinnosti s fyzikálnymi, chemickými, ale aj stavebno-technickými a technologickými faktormi, ktoré sa nedajú oddeliť, naopak treba ich chápať ako špecifický interaktívny systém.

Mikroorganizmy na fasáde
Výskumy príčin kolonizácie povrchov ETICS mikroorganizmami v našich polohách siahajú do obdobia rokov 2000 až 2002, v nemeckých krajinách až do roku 1980. V súčasnosti majú reklamácie zelených fasád stúpajúcu tendenciu najmä pri realizáciách ETICS z obdobia rokov 2005 až 2007. Táto skutočnosť súvisí najmä s rozsahom poznania problematiky tohto javu v danom období a so stavebným rozmachom dodatočného zateplenia budov v uvedenom rozpätí rokov.

V rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012 sa v rámci výskumnej a expertíznej činnosti Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave odoberal biologický materiál z charakteristickej vzorky povrchov fasád s vyhotovením zateplenia kontaktnou technológiou. Od analýzy odberov sa očakávalo stanovenie pôvodu a kvantitatívneho zastúpenia kolonizujúcich mikroorganizmov. Rozbor vzoriek preukázal, že pôvodcom povlakov na omietke sú zelené jednobunkové riasy a kríčkovité vlákna (hýfy) mikroskopických húb, ktoré so zelenými riasami môžu pri dlhodobom pôsobení a vhodných podmienkach tvoriť primárne štádiá lišajníkov (symbióza húb s riasami). Usadeniny na povrchu fasád domov sa identifikovali v majoritnom zastúpení ako bežný druh rias a mikroorganizmov aeróbneho a subaeróbneho pôvodu vyskytujúci sa vo voľnej prírode, v pôde, na vlhkých stanovištiach a v stojatých vodách, ktorý bežne v dennom živote na voľnom priestranstve vdychujeme.